Klára Biagiotti, vlastným menom Maria Teresa (Mariina) Biagioti, sa narodila 24. apríla 1849 v Campi Bisenzio, čo je dedinka blízko Florencie. Jej otec Stefano bol kupcom koní a jej matka Teresa sa venovala typickej práci tejto oblasti Toskánska, ktorou bolo pletenie slamených klobúkov. Rodina bola chudobná a bojovala s ekonomickými problémami, ktoré vtedajšia doba prinášala.
Základné vzdelanie Mariina nadobudla doma od matky a od iných svojich príbuzných. K základným veciam náboženského života sa však nechala viesť skúsenosťou s jedným chorým dievčaťom z Campi Bisenzio. Dievča sa volalo Assuntina a hoci ju choroba pripútala na lôžko, vedela ho pretvoriť na presvedčivé svedectvo o kráse života s Bohom. Okolo jej lôžka sa vyformovala skupina dievčat zapálených pre Božie veci. V tomto prostredí sa po smrti Assuntiny (1870) zrodili dve osobitné povolania do zasväteného života, ktoré stoja na začiatku dvoch nových rehoľných rodín:
Teresa Manetti založila v roku 1872 Kongregáciu Sestier Karmelitánok sv. Terézie.
Aj v srdci Mariiny Biagiotti Boh zažal túžbu založiť vlastnú kongregáciu, ale kvôli tvrdému odporu rodiny, ktorá nechcela uveriť jej „bláznivým snom“, bolo potrebných ďalších tridsať rokov na uskutočnenie tejto túžby.
Rodina Biagiotti sa v roku 1879 presťahovala do Florencie, kde aj napriek neustálemu sťahovaniu sa z domu do domu, nedokázala u menšiť ekonomické problémy. Tieto ťažkosti však neuhasili Mariinu túžbu po zasvätenom živote.
Otec Stefano až v roku 1889, na smrteľnej posteli, odprosil dcéru za príkorie, ktoré jej spôsobil, keď jej bránil ísť vlastnou životnou cestou. Tak už nič nehatilo, aby Mariine spoločníčky vytvorili malú komunitu, ktorá prijímala do svojho kruhu aj osirotené deti.
Zatiaľ čo malá komunita hľadala vhodné ubytovanie, Pán posielal do cesty výrazné osobnosti (A. Pagliucca, E. Rocchetti, Mons. Novelli), ktoré dopomohli k tomu, že 8.12.1901 sa uskutočnila slávnostná rehoľná obliečka prvých sestier a zároveň aj ich oficiálne začlenenie do Tretieho Svetského Františkánskeho Rádu. Mariina dostáva nové meno: Sestra Klára od Najsvätejšej Sviatosti. Mons. Novelli poveril novým sestrám službu, aby udržiavali ich srdcia neustále zažaté láskou k blížnym v pomoci chudobným a hriešnym.
V roku 1907 po dlhom putovaní bol komunite darovaný vhodný dom (vo Florencii na ulici Luigi Lanzi 42) pre kláštor, v ktorom mohli sestry viesť duchovný život a v ktorom našli domov a dobrú výchovu aj siroty.
Po smrti Matky Kláry (1929) čas priniesol zmenu spoločnosti, ktorá podnietila našu rehoľnú rodinu otvoriť sa aj na nové činnosti: materské škôlky, jasličky, domy pre opatrovanie starých ľudí. Týmto spôsobom chceme pokračovať v začatej ceste a pomáhať biednym a chudobným každej doby nájsť láskavé prostredie a obetavú službu.
Veríme, že naším malým úsilím zasejeme do sŕdc ľudí zrnká dobra a pokoja.